úspech. Ako zmerať úspech?
Niekto má v 25-ke vlastný byt a auto a niekto v 35-ke má rodinu natlačenú v prenajatej garsónke. Ak meriame úspech iba dosiahnutými hmotnými statkami, sami seba trestáme a ponižujeme, nazývame sa niktošmi, stroskotancami, luzermi. Nestačí, že nás bije život, sami mu v tom aktívne pomáhame. Bolo by oveľa účinnejšie túto samozničujúcu kritiku obrátiť v svoj prospech. Mala by nás motivovať k činnosti a nie naopak.
Štartovacia pozícia nie je pre každého rovnaká. Jeden sa narodí na dedine, druhý v meste. Niekto do superbohatej rodiny, kde mu doprajú najlepších učiteľov a školy. Iný od malička pomáha zbierať fľaše alebo kradnúť, aby prežil. Má zmysel porovnávať úspech iného so svojim, keď každý máme svoju predstavu úspechu. Hromadenie peňazí pre jedného nemusí byť výrazom úspechu pre druhého. Nebolo by lepšie žiť život podľa svojho scenára? Určiť si svoje priority, svoje ciele a dosahovať ich s radosťou a hrdosťou na svoj úspech.
Úspech to je veľmi relatívna vec. Možno ten v 25-ke nemusel prekonávať žiadne prekážky, nič sa nenaučil, prišiel k svojmu „úspechu“ oddychujúc v rodičovskom dome. A ten v 35-ke musel poriadne zapracovať, prerásť sám seba, aby sa z ulice dostal do prenajatého bytu a udržal sa tam. Úspech možno merať aj množstvom prekonaných prekážok.
Ak vás úspechy iných motivujú k lepším výkonom, nechajte sa motivovať, ak vás demotivujú nevšímajte si ich. Nie je dôležité, čo si o vašich dosiahnutých úspechov myslí sused. On nežije váš život. A kde je napísané, že jeho mienka je tá správna /samozrejme ak hovoríme o úspechoch, na ktoré sa nevzťahuje trestný zákoník:)/.
Takže, prajem všetkým vybrať si dosiahnuteľné ciele, ktoré vás urobia šťastnými a úspešnými. Ak urobíte chybu, napravte ju, poučte sa a neopakujte ju v budúcnosti. Chybami sa človek učí a posúva k svojmu úspechu. Buďte úspešní.
Celá debata | RSS tejto debaty